Smutná mamina.

[mamina]

Dobry den.

Mam 26r som vydata uz 6r.mam syna 5r.citim v sebe neistotu ,strach,niesom stastna. mozno to zacalo uz v detstve. zacala som si vsimat ludi , co kto namna hovori .nesustredila som sa v skole,nemala som ziadny ciel.postupne sa to asi stupnovalo,teraz mavam stale strach,myslienky aka som neschopna. skusala som pisat kade tade,radia mi vsetci ,no ja to neprijimam. a niekedy mam aj take stavy ze sa zapozeram alebo akoby zasnim a som mimo,nikto somnou nepohne. tazko si pamatam veci ,co mam robit zabudam aj doma. nepracujem a to je zle. mam super muza ale zle sa citim aj pred jeho rodinou..moc som chcela byt ina pred nimi az som sa uplne prezradila a vidia aka som..ticha,unudena,bez zivota,nic nepoviem kolkokrat som ticho.nemam chut uz za nimi ist ,tiez som pocula ako ma ohovaraju ..snazim sa zmenit sa svoje chovanie.lenze som moc dobra, moc mekka,a tazko sa rozhodujem. ja viem ak sa mi napisete , poradite mi ist k doktorovi.. nieze by som sa hambila ist tam ale ma to zmysel? chcem sama na to prist ako na seba. lebo uz sa nepoznavam chovam sa tak akoby moje telo nebolo moje..to su depky co zakomlexovana, namyslava zena.

[PhDr.Tibor Hrozáň]

zdravim mamina. tiez pekna blbost - chcem sama prist na to, ako na seba. ved idete dolu vodou. mate muza, syna, rodinu, zabezpecenie, zazemie - a vy ste pomaly ale iste coraz viac uzavreta, nezapajajuca sa, nezucastnujuca, netvoriva, prazdna, nevztahujuca sa, pochybujuca o sebe. prosim vas, na co chcete sama prist? a kedy? az budete iba leziaca, bezvladna? ved uz teraz v tom, co zijete, ved uz teraz sa - primerane zdravej zenskej, matke a partnerke - zucastnujete tak na 20 percent.
no, ospravedlnujem sa za prisilne a prienergicke slova. mamina, myslim, ze je najvyssi cas - zajtra zdvihnut telefon a objednat sa. mozno aj k lekarovi psychiatrovi, aby posudil, ci nemate uz stav klasifikovatelny ako depresia. alebo mozete zacat u klinickeho psychologa s dlhorocnou psychoterapeutickou praxou.
co viac napisat. drzim vam palce, aby ste si nasla dobreho terapeuta a aby sa vam s nim dobre robilo. aby ste sa mohla pozriet do seba, do pozadia - korenov a rodinnych kontextov vaseho pochybovania samej o sebe. na korene niecoho, co same osobe nie je hned smrtelne, ale ked to posobi dlhodobo, desatrocia, aj po malickych davkach - tak to rozlozi aj skalu.
este raz sa ospravedlnujem za asi prisilne slova. mohol by som ich vymazat. ale nechavam ich tam - lebo chcem, aby ste z nich videla, citila znervoznenie, vyzvu, povzbudenie, vyprovokovanie - k tomu, aby ste neexperimentovala dalej so sebou a pustila sa do dobrej a dolezitej prace na sebe. koli vam, koli synovi, koli muzovi, koli zivotu. drzim vam palce a potesite ma, ak sem date vediet: s kym ste zacala spolupracovat (nie meno, ale sposob jeho terapeutickej prace), kam ste sa vybrala - do seba, co ste tam postupne nasla a zazila - so sebou, v sebe. teda - vsetko dobre, drzim vam palce. hr.
p.s. lebo je treba brat pasivitu, prazdno, nezitie, izolovanost - ako prejav problemu. a ak je problem, parti sa vyhrnut si rukavy...

[mamina]

ano zdvihla som mt. no o dva mesiace az stretnutie mam. dovtedy to vydrzim dufam. proste musim sa zamestnat a tieto myslienky ihned ma prejdu. mozno to je depresia .uvidime co mi povie psychol.urcite tam pojdem ,nudem sa snazit .dakujem

[PhDr.Tibor Hrozáň]

zdravim a dakujem za odpoved na moju vyzvu. za dva mesiace... zda sa mi to strasne, strasne dlho. neda sa zacat s psychoterapiou skor? a co az prejdu 2 mesiace - bude jeden rozhovor a potom zasa termin o 2 mesiace? to nevyze na intenzinu pracu na sebe.
ako to vnimate vy sama? drzte sa. hr.

[Nikitenko]

Aj mne "nelekárovi" sa pri Vašej situácii 2 mes zdá pridlho ! Skúste sa objednať termín inde... buď priamo u PhDr.Hrozáňa, prípadne si vyberte niekoho na: www.psychologovia.sk , www.ambulancie.sk alebo www.mapalekarov.sk


Nikitenko

[mamina]

Tak este porozmyslam a skusim ist k svojmu doktorovi ,mozno ma hned posle k psycholog.Ale necitim sa zase ani az tak zle. To len tie myslienky..potrebujem sa zamestnat a nutit sa pracovat ,chodit medzi ludi. Viem ze to potrebujem . Skusam to kazdy den pomaly ale ano.Urcite mi poradi psycholog ako mnohi iny ,no ja to musim sama prijat..tabletky oblbovacie to nechcem .

[mamina]

dost!.. vyskusam vydrzat do toho februara a zapracovat na sebe sama,nikto mi nepomoze len ja sama. musim sa nutit a strasne nutit. az premoct .ved som silna
,urcite. len leniva

[PhDr.Tibor Hrozáň]

zdravim mamina. mam otazku. mozete opisat myslienky a pocity, ktore, uvadzate, ze vas BRZDIA? a ak sa vam bude dat, tak aj: kde sa, podla vas vo vas beru, z akeho obdobia, detstva, ci od ktoreho cloveka s ktorym ste vyrastala, ci od akeho vaseho vlastneho midraku. zvacsa sa nase myslienky niekde a pre nieco tvoria. mozeme sa spolu skusit pozriet na ich korene. hr.

[mamina]

aj ja zdravim. Mam toho viac ,kde zacat. Moze to byt z detstva.V skole som bola tichsia , hambila som sa ,boli tam aj vysmechy ..ako asi v kazdej skole..aani som sa az tak neucila, nemala som anhu..nechcelo sa mi. potom neskor som mala aj problemy sustredit sa na skolu, nemala som ziadny ciel ani co by ma bavilo. Nic som neriesila, nemala zodpovednost ani doma. Mozno o to teraz mam tazsie,mozno sa mi to vracia,spominam na to tak ,ze som mohla byt ina. Potom neskor vzdy sa nasiel niekto v mojom okoli co ma akoby nemusel.nemal rad. nieze by som si to az tak vsimala ale bolo to tak..citila som ze som ina aj ked som to nechcela prijat..stredna sk bola pre mna strasna.nejako som nezapadla lebo som sa nesnazila .mala som tam aj lasku a ked som ju stratila bola som hystericka az moc.. to bolo to co si pamatam v hlave. ale teraz mam myslienky ked spim ze nic nedokazem urobit poriadne, neviem zapadnut medzi ludi , bojim sa komunikovat celkom..ze ci nieco netrepnem. proste mam so seba mindraky..strasne sa kontrolujem co ako robim.. a zabudam kolkokrat na vsetko. a myslim si ze som sa dost aj zhadzovala pre rodinou...muzovou..davali mi najavo..videla som ,citila som to. a preto tam uz nechcem ani ist. a com mam ten zivot..nic ma netesi..nic som nedokazala doteraz. mam s tym problem byt na seba hrda,a zaco..koli comu. ze neviem byt sama sebou?ze som ticho aj ked to nechcem.. nerozumiem veciam lebo ich neviem prijat ..len sa obvinujem nic ine nerobim a mydslim na to ze ma poznaju vsetci ze som bojazliva ..ticha.sranda muz ma vidi uplne inak ako ostatny.mozno sa tak ja strasne citim, a druhy mi nerozumeju ale ani pracu nedokazem robit dokladne a ked mi este niekto do toho keca tak uplne upadnem..ani kusok stastia nemam v sebe ani sa nedokazem smiat .chodim smutna .ale ja to nechcem tak!snazim sa mozno par dni mi to ide .komunikovat moc nejdem ,radsej pisem.aj to je zle. prosim o nazor. dakujem

[PhDr.Tibor Hrozáň]

zdravim mamina. trochu smutna vypoved o prvych 30. rokoch zivota. ale cim ma prijemne prekvapujete je sposob, akym o sebe pisete. sposob hodny spisovatela. velmi dobre vystihujete suvislosti. to, ako sa citite, davate do vztahov aj s udalostami davno minulymi. to je velmi dobry pristup - umozni vam lepsie sa priblizit a pozriet na davne korene vasej dnesnej neistoty. casto sa mi v terapiach stava, ze ludia davaju svoj stav do vztahu len s tym, co voci nim robi ten druhy, ako s nimi zaobchadzaju ti druhi, svet, zivot, ktory ich len chce trapit, mucit. vo vasej odpovedi je vsak vidiet, ze sa na svoj terajsi stav pasivity a malej angazovanosti v pritomnosti, v pritomnych vztahoch aj s najblizsimi - ze sa na tieto neprijemne veci pozerate cez cely svoj zivotny pristup k realite, k druhym, k veciam, ktore prave prebiehaju a ktorych ste sucastou. teda sama vidite, ze vas postoj od detstva k tymto veciam je skor: byt nepritomna, neprejavit sa, stiahnut sa, pochybovat o sebe.
no nemam vela casu teraz, idem do prace, zacinam o 7.oo. len som vas chcel pochvalit. a vyjadrit presvedcenie vychadzajuce z mojej mnohorocnej skusenosti. je nim toto: ak ma klient schopnost pozriet sa do detstva a ku korenom svojich dnesnych potiazi, potom je to dobry znak pre jeho terapiu. vela klientov sa takto nevie na svoj sucasny problem pozriet a dost velka cast tieto suvislosti nechce vidiet ani v pripade, ak su jasne v pribehu viditelne, alebo ak sa pocas terapie jasnejsie ukazuju, ak vyplavavaju na povrch.
takze sa sem vratim vecer. ak mate chut a cas, napiste sem svoj najstarsi zazitok, najstrarsiu spomienku z detstva. nepiste mena ludi a miest podla pravdy, aby sme mohli komunikovat bez toho, aby ste sa tu prilis odkryvala. ale o vasich pocitoch a myslienkach by som vas poziadal, aby ste pisala co najotvorenejsie. vsetko dobre. hr.