Prázdnota a bezmocnosť.

[Anonym]

ahojte

Mam taky problem, ze ma nic netesi. Vlastne sa netesim absolutne na nic. Do prace chodim, lebo musim, inak uplna prazdnota. Rano cakam, aby bol vecer a vnoci sa modlim aby neprislo rano, aby sa nezacal dalsi prazdny den. Neviem si vytvorit ziadny vztah, som repelent na ludi a uz ma ani netesi spoznavat novych ludi, lebo vysledok je vzdy rovnaky, Citim sa ako robot, ako nahle sa zastavim a precitnem citim len zufalstvo a uplnu bezmocnost. Mali ste niekto podobny problem? Ako ste to riesili?

dik za rady

[PhDr.Tibor Hrozáň]

zdravim. zda sa, ze vas stav trva uz hodne dlho. a asi vas uz dlho aj znervoznuje. a asi ste to uz skusal nejak otocit. a vysledok sa asi nedostavil. preto by asi bolo najjednoduchsie - ak by ste si vybral dobreho, odporuceneho psychoterapeuta a sadol si k nemu na aspon 10 sedeni. aby ste spolu mohli pozriet na vas pribeh. pokusit sa spolu s nim pozriet na to, co sa s vami deje. citenie a vzajomne vztahovanie sa su normalne a dolezite potreby kazdeho cloveka. je treba, aby boli v nejakej podobe naplnane, zite. ak sa to neda, treba sa obratit na tych, ktori by tomu mali rozumiet. hodne stastia v hladani a pri nachadzani. hrozan

[Anonym]

Dakujem pan doktor, za vasu odpoved. Asi mate pravdu, skusala som uz vsetko mozne, ale neviem sa vymotat. Ta prazdnota sa mi neprestajne vracia spat ako bumerang a ma to tendenciu udriet ma vzdy priamo po nufaku. Posluchla som vasu radu a objednala som sa na terapiu, buduci tyzden mam termin. dam vam vediet ako to dopadlo

[PhDr.Tibor Hrozáň]

normalne ste ma potesila. drzim palce. to sa mi paci. nevaham a idem. sak teho staca na tem misce uz bolo dost.