Mlieko.

[Nikitenko]

Fakty o mlieku

Vápnik – dôvod, prečo piť mlieko

Zdroj: Ing. Jiří Kopáček, CSc. a Ing. Oldřich Obermaier, Český komitét IDF
Mlieko v ľudskej výžive sa dá považovať za skutočne najhodnotnejšiu potravinu, pretože obsahuje všetky živiny, nevyhnutné pre zachovanie a vývoj života – sacharidy, tuky, bielkovinové látky, minerálne soli, vitamíny a enzýmy. Mlieko a výrobky z neho sú potom tiež významným zdrojom vápnika. Mliečny vápnik dokáže ľudský organizmus veľmi efektívne využiť.
Vstrebateľnosť mliečneho vápnika v organizme podporujú vitamín D, niektoré aminokyseliny a fosfopeptidy, prítomnosť laktózy a kyselina mliečna, ktoré sú tiež v mliečnych výrobkoch prítomné. Skôr, ako sa dostaneme k samotnej konzumácií mlieka, je potrebné vysvetliť, čo to vápnik vlastne je. Vápnik je minerálny prvok (Ca), ktorý má pre organizmus zásadný význam. Je predovšetkým kľúčovým prvkom pre stavbu chrbtice a pre udržanie dobrého stavu kostí po celý život, pretože 99% telesného vápnika je obsiahnutých práve v kostiach. Zostávajúce 1% vápnika v ľudskom tele má zásadný význam pre mnohé životné funkcie organizmu: zrážanlivosť krvi, srdcovú a svalovú činnosť, krvný tlak, prenos nervového popudu svalu, fungovanie mnohých enzýmov, atď. Obsah vápnika v krvi (kalciémia) musí zostať stály. Aj nepatrná zmena kalciémie môže vyvolať ťažkosti, napríklad zvýšenú dráždivosť nervového systému alebo dokonca zástavu srdca. Vápnik sa z tela priebežne vylučuje - močom, stolicou, potom. Pokiaľ je prísun vápnika nedostatočný, organizmus začne využívať ako zdroj práve vápnik obsiahnutý v kostiach, aby udržal kalciémiu a zaistil životné funkcie. Preto je konzumácia vápnika taká dôležitá.
Kde nájdete vápnik?

Vzhľadom na to, že si organizmus vápnik sám nevytvára, musí byť táto látka dodávaná výživou. Najbohatšie potraviny na vápnik sú mlieko a mliečne výrobky. Ďalšie potraviny ako sardinky, niektoré ovocie alebo zelenina (kel, orechy, mandle) a niektoré minerálne vody tiež obsahujú vápnik, ale v oveľa menšom množstve. Navyše vzhľadom ku svojej vstrebateľosti a biodisponibilite nie sú však všetky zdroje vápnika rovnocenné.
Najlepšie sa vstrebáva vápnik z mlieka

Aby sa vápnik mohol v organizme vstrebať, musí byť dodaný v rozpustnej forme. Vstrebávanie vápnika sa znižuje s vekom a zvyšuje sa v niektorých fyziologických stavoch (tehotenstvo, dospievanie, …). Vápnik obsiahnutý v mliečnych výrobkoch sa vstrebáva mimoriadne dobre. Približne jedna tretina mliečneho vápnika sa vyskytuje v rozpustnej forme. Zvyšná časť, ktorá je viazaná na kazeín, sa ľahko uvoľňuje v žalúdku a dvanástniku. V mlieku obsiahnuté fosfopeptidy a laktóza tiež prispievajú k vstrebávaniu vápnika. Väčšina rastlinných zdrojov (s výnimkou kučeravého kelu) obsahuje látky, kvôli ktorým je vápnik nerozpustný a preto málo vstrebateľný. Vstrebateľnosť vápnika u človeka je u jednotlivých potravín veľmi rôzna: mlieko 32,4%; syry 32,8%; jogurty 25%; špenát a žerucha 5-13% kučeravý kel 29-32%; obohatená sójová šťava 23,7%; vápenaté minerálne vody 32,3%.
Aký je odporúčaný nutričný prísun vápnika?

Denný príjem vápnika sa v európskej či americkej strave pohybuje medzi 600 a 1200 mg. Z tohto množstva sa vstrebáva iba 5 – 50 %. Približne 50 – 70 % celkovej dennej spotreby sa hradí mliekom a mliečnymi výrobkami. Odborníci na metabolizmus sa zhodujú v názore, že využiteľnosť vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov je vysoká. Mlieko totiž neobsahuje látky, ktoré viažu vápnik do nevstrebateľnej hmoty a tým znemožňujú jeho využitie, a naopak obsahuje laktózu a niektoré aminokyseliny, ktoré využiteľnosť vápnika zvyšujú.
Vo väčšine prípadov sa uvádzajú odporúčané dávky* vo výške:
500 mg/deň vo veku od 1 do 3 rokov
700 mg vo veku 4 – 6 rokov
900 mg vo veku 7 – 9 rokov
1200 mg medzi 10 a 19 rokmi
900 mg u tehotnej ženy a
1200 mg u žien nad 55 rokov a u mužov nad 65 rokov.
Pozor: Nezamieňať tento odporúčaný nutričný prísun s odporúčanou dennou dávkou vápnika, ktorá sa objavuje na etikete výrobkov (pre vápnik 800 mg/deň).
Je naša spotreba vápnika dostatočná?

V uplynulých rokoch bolo na túto tému vykonaných viacero štúdií, ktoré dokladujú, že súčasná spotreba vápnika je celkovo nedostatočná (s výnimkou u malých detí). Medzi 10 a 18 rokmi majú chlapci priemerný prísun 1040 mg/deň a dievčatá 820 mg. Pod 65 rokmi je spotreba u mužov 850 mg/deň, u žien 770 mg. Nad 65 rokov sa tieto čísla menia u mužov na 790 mg/deň a u žien na 690 mg/deň. Viac ako 50% dospievajúcich dievčat a takmer 75% žien nad 50 rokov spotrebúva teda menej ako dve tretiny odporúčaného prísunu!
1 liter mlieka môže človeku poslúžiť pri krytí požadovanej dennej potreby živín takto:
vápnik až 100 % vitamín A až 30 %
fosfor až 67 % vitamín B1 až 27 %
vitamín B12 až 66 % vitamín C až 19 %
bielkoviny až 49 % železo až 3 %
Obsah vápnika v niektorých mliečnych výrobkoch
(Zdroj: Y. Soustre – CERIN, Nr.9/2004)
Výrobok mg vápnika v 100 g výrobku
Parmazán 1247
Ementál 1000
Eidam/Gouda 850
Syr s modrou plesňou vo vnútri cesta 600
Camembert 45 % t. v suš. 400
Tavený syr 25 % t. v suš. 346
Brie 340
Tavený syr 45% t. v suš. 300
Coulommiers 280
Feta z ovčieho mlieka 276
Tavený syr 65% t. v suš. 243
Čerstvý kozí syr 240
Čerstvý smotanový syr 70 % t. v suš 222
Ovčie mlieko 190
Biely jogurt 140
Kozie mlieko 126
Plnotučné mlieko 120


Nikitenko
Tagy: surove mlieko, vapnik, kalcium.

[Nikitenko]

Táto správa je založená na poznatkoch Dr. Williama Campbella Douglassa, autora definitívnej analýzy vedeckých a klinických štúdií o mlieku a jeho účinkoch na ľudský organizmus, a popredného empirického vedeckého pracovníka v oblasti výživy a vplyvu živočíšnych bielkovín na ľudské zdravie, Dr. Aajonusa Vonderplanitza.

V rokoch 1978 -1997 bolo nahlásených 232 485 ľudí, ktorí trpeli následkom nákazy z pasterizovaného mlieka. Pritom oficiálne vyjadrenie znie: Pasterizácia je bezpečný prostriedok proti šíreniu infekcií. Podľa štatistických údajov teda pasterizované mlieko spôsobilo 2185 krát viac nákaz spôsobených potravou, ako tých, čo boli „pripísané“ surovému mlieku. Zatiaľ čo nikdy sa nedokázalo, že by surové mlieko zapríčinilo epidémiu, o pasterizovanom mlieku sa to nedá povedať. Z vedeckého i štatistického hľadiska je surové mlieko tou najzdravšou potravou a vôbec si nezaslúži to ohováranie, ktoré sa mu dostáva. Čím viac klesala spotreba surového mlieka, tým viac sa zvyšoval výskyt salmonely.

Používaním antimikrobiálnych prostriedkov sa kmene baktérií stávajú voči nim imúnne, a ľudia stále viac podliehajú infekčným ochoreniam. Veda dokázala, že ľudia sa stávajú imúnnymi voči baktériám, ktorým sú pravidelne vystavení. Preto by bolo prinajmenšom morálne, keby ľuďom bolo dovolené rozvíjať si prirodzenú imunitu tak, že budú vystavení mikroorganizmom prirodzene sa vyskytujúcim v potravinách, najmä tým, ktoré sa označujú za „vysoko rizikové“. Dobrou správou je, že pribúdajú zdravotné zariadenia, v ktorých si postihnuté deti budujú imunitný systém tým, že dostávajú bielkoviny v pôvodnom, prírodnom stave – napríklad surové vajíčka alebo surové mliečne výrobky. Ďalšia pozitívna správa od nás z Liptova – mliečne automaty, kde je možné „načapovať si“ surové mlieko.

Neexistuje žiaden empirický vedecký dôkaz, že by konzumácia či kontakt so surovým mliekom boli nebezpečné pre dojčatá, deti či „vysoko ohrozené“ skupiny ľudí. Nechceme tým povedať, že všeobecne nehrozí žiadne riziko potravinovej otravy. No chceme povedať, že nemáme žiadne dôkazy o tom, že by prírodné mlieko spôsobilo nejakú chorobu u detí či iných „vysoko ohrozených“ jednotlivcoch. Na druhej strane, existujú jasné dôkazy, že dojčatá i deti všeobecne prospievajú na surovom mlieku, a to dokonca i vtedy, keď má vysoký obsah baktérií. Počas stáročí boli choroby detí úspešne liečené v nemocniciach či doma práve surovým mliekom. Jeden príklad za všetky: V nemocnici St. Vincent’s Hospital zredukovalo užívanie surového mlieka úmrtnosť dojčiat o 94%.

Zdravotnícki „profesionáli“ obvykle tvrdia, že neexistujú žiadne vedecké štúdie, dokazujúce zdravotnú hodnotu surového mlieka. Aj keď autoritou je samozrejme príroda, kde medzi cicavcami neexistuje žiadna výnimka v užívaní surového mlieka, môžeme sa obrátiť aj na vedecké inštitúcie, ktoré zozbierali údaje o úžitku z konzumácie surového mlieka. Spomeniem len niektoré: Univerzity Harvard, Princeton, Cambridge, University of Georgia Dairy Science Department, Dartmouth College, Ohio State University School of Agricultural Chemistry, Washington University School of Medicine, Tufts University, the Mayo Clinic of Minnesota, The Price-Pottenger Nutrition Foundation, Weston A. Price Foundation ako aj lekárske časopisy a publikácie ako sú Certified Milk Magazine, American Association of Medical Milk Commission, Milk Industry Foundation, The Lancet, JAMA, World Cancer Research Fund, American Journal of Clinical Nutrition, New England Journal of Medicine, British Medical Journal, Consumer Reports, Consumer’s Union, St. Vincent’s Hospital a prestížna Hartford Hospital.

Dr. J.E. Crewe, M.D. z Mayo Clinic v Rochesteri sa na základe svojich výskumov vyjadril: „Počas osemnástich rokov som liečil tie najrôznejšie choroby – prakticky výlučne surovým mliekom – čo ma osobne presvedčilo, že najdôležitejší jednotlivý faktor v príčine choroby i v odolnosti voči chorobe, je potrava.“


Kto má pravdu ?
Na jednej strane empirické poznatky počas stáročí a na strane druhej vyhlásenia „profesionálov“ bez akéhokoľvek vedeckého podkladu. Ale vy sami sa v tejto problematike môžete zorientovať. Čo by zdravotnícka lobby, podporovaná veľkými potravinovými konglomerátmi, získala tým, že poukazuje na potravu, najmä na surovú potravu v jej prírodnom stave, ako na príčinu chorôb? Mohlo by to poslúžiť na likvidáciu menších spoločností či drobných podnikateľov a na to, aby mnohí zdravotníci neprišli o prácu? Z postranných pohnútok musíme podozrievať každého, kto obviňuje prírodné baktérie z ohavného správania sa. Kto profituje z umelo šíreného a udržiavaného strachu pred prírodnými produktami ako zdrojom možnej nákazy? Nie je to potravinársky priemysel, ktorý vyrába „umelé“, mŕtve potraviny, ktoré sa dajú dlho skladovať? A čo masívna reklama na lieky pre stále viac nemocnú populáciu? Nuž sami posúďte, ako to je, my vám pomôžeme len v tom, že vám predložíme informácie z iného, toho nepopulárneho zdroja, na Slovensku prakticky neznámeho.
Či už sa pri výrobe mlieka dbá na hygienu alebo nie, surové mlieko je vždy zdravé! Požiadavky na testovanie na bakteriálny obsah v mlieku sú dôležité v prípade pasterizovaného mlieka, ale v prípade surového mlieka sú v podstate nepotrebné. Prečo? Surové mlieko má v sebe „bezpečnostné faktory“, ktoré sa pri pasterizácii zničia. Profesor Fosgate z Dairy Science Department of the University of Georgia povedal: „Pasterizácia bola hlásaná ako 100%-ná ochrana mlieka. To jednoducho nie je pravda. Ak sa dnes mlieko kontaminuje, je pravdepodobné, že to bude po pasterizácii.“ Kus dobrej osvety urobil aj kalifornský guvernér Arnold Schwarzeneger, ktorý podpísal schválenie predaja surového mlieka v Kalifornii – mimochodom, na čele hnutia, ktoré k tomu viedlo, bol Dr. Vonderplanitz, ktorého poznatky a skúsenosti sú v tomto článku tiež spomenuté.


„Zlé“ baktérie
Obraz prírody o skutočných príčinách infekčných chorôb sa veľmi odlišuje od obrazu, ktorý nám maľujú „profesionáli“. Možno vás prekvapí, že bakteriálna otrava potravinami je veľmi zriedkavá. A keď už k nej dôjde, je spôsobená varenou či inak upravovanou stravou, kde dochádza k rôznym mutáciám baktérií. Ďalšie otravy sú spôsobené chemikáliami, pridávanými do potravín, alebo toxínmi či zostatkami čistiacich prostriedkov na strojoch, spracujúcich potraviny, či pultoch, ktoré nie sú dôkladne vyutierané.
Naše telo obývajú mikróby najrôznejšieho druhu. Niektoré sa označujú za „patogenické“ ako napríklad Salmonela, Listeria monocytogenes, Campylobacter jejuni, Stafylokok, druhy Escherichia coli, Mycobacterium a ďalšie. Všetky tieto mikroorganizmy sú „dobré“. Neexistuje nič také ako „zlý“ mikroorganizmus. Mikroorganizmy nikdy nepôsobia patogenicky, naopak, sú dôležité pre naše zdravie. Ich činnosť sa dá prirovnať k činnosti sanitárov, ktorí likvidujú biologické zložky, ktoré sú už nefunkčné a rozkladajú sa, hnijú, a pochádzajú z potravy, ktorá bola znehodnotená teplom alebo chemickým spracovaním. Jeden príklad za všetky: Ak pojedáte nevhodnú stravu, v hrubom čreve sa vám rozmnožia tie baktérie, ktoré tam pre seba nájdu vhodnú živnú pôdu – hnilobné baktérie – no ak pojedáme vhodnú stravu, v hrubom čreve sa nám rozmnožia tie baktérie, ktorým hovoríme „užitočné“. Čistá, prírodná potrava sa rovná zdravému, prekvitajúcemu telu.
Vedci v laboratóriu osadili určité umelé prostredie laboratórnymi verziami baktérií, a pozorovali ako si tie baktérie robia svoju sanitársku prácu. Samozrejme, že ich nazvali patogénnymi. Nasadili zmutované baktérie do izolovaného živočíšneho tkaniva, a pozorovali rozklad toho tkaniva. Ale to tkanivo sa nenachádzalo vo svojom prirodzenom živom stave a nefungovalo normálne. Napriek tomu poukázali na svoje pokusy a povedali: Vidíte, tieto baktérie spôsobujú chorobu. Samozrejme, veď za to im platili. No nepovedali nám, že pri tých ich pokusoch to nebolo tak, ako to býva v prírode. V prírode je to totiž tak, že žiaden organizmus vo svojom prirodzenom prostredí na svojej prirodzenej strave netrpí následkom toho, že je neustále vystavený mikroorganizmom, ktoré sa prirodzene okolo neho vyskytujú.


Choroby z pasterizovaného mlieka
Syndróm náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) vedcov mätie už roky. Postihnuté deti sú vo veku 1 – 6 mesiacov, pričom najvyšší výskyt prípadov úmrtia je okolo 3 mesiacov veku. O mnohých možných príčinách tohto úmrtia dojčiat sa toho pohovorilo už veľa. Už v roku 1954 prišiel Dr. Barret s vysvetlením, že príčinou býva vdýchnutie potravy v spánku. Barret spolu so spolupracovníkmi z univerzity v Cambridge vychádzali z poznatkov, že väčšina dojčiat kŕmených pasterizovaným mliekom, sú alergické na pasterizovaný mliečny proteín, čo vedie k častému vyvrhovaniu toho, čo skonzumovali, a následnému vdýchnutiu zvyškov.
Kolika je ďalšia hrozba pre dojčatá kŕmené pasterizovaným mliekom. Pediatri už dávno vedeli, že dráždidlom bolo často pasterizované mlieko. Nedávny výskum ukázal, že pasterizované mlieko vedie ku chronickým bolestiam a zápche u detí. Dr. Weston Price, D.D.S., pred päťdesiatimi rokmi dokázal, že spracované mlieko vedie k ochoreniam a predčasnej smrti. Poukazoval na enormne zvýšený výskyt zubného kazu u detí, kŕmených spracovanou potravou všeobecne, a na nedostatočný vývoj tvárových kostí. Dr. A. F. Hess poukazoval na to, že pasterizované mlieko je „nekompletná“ potrava (teda jej niečo chýba) a vedie ku skorbutu, často k jeho „subakútnej“ forme, ktorá sa bežne prehliada. V roku 1901 jedna veľká mliekáreň v Berlíne zriadila pasterizovaciu linku, kde sa všetko mlieko zohrievalo na približne 60° C. Po niekoľkých mesiacoch náhle vzrástol počet výskutu skorbutu u dojčiat. Dr. Neumann napísal: „Zatiaľ čo od roku 1896 do roku 1901 sme boli s kolegami svedkami výskytu iba 32 prípadov skorbutu, ich výskyt náhle vzrástol v roku 1901, takže sme my – nehovoriac o mnohých ďalších – liečili 83 prípadov v roku 1901 a 1902. Uskutočnili sa výskumy o možnej príčine a s pasterizáciou sa prestalo. Výsledkom bolo to, že počet prípadov klesol tak náhle ako aj predtým stúpol.“ Jedným z najnápadnejších fenoménov detského skorbutu je výrazná náchylnosť k infekciám, či už sa to prejaví chrípkou, kožnou furunkulózou alebo zápalom pľúc.
Pri pasterizácii sa úplne ničí enzým lipáza, ktorý pomáha pri trávení tukov. Pasterizované mlieko neobsahuje galaktózu na strávenie mliečneho cukru, neobsahuje katalázu, diastázu či peroxidázu. Pasterizáciou sa tiež ničia mliečne proteíny, čo je príčinou závažných zdravotných problémov ako sú napríklad alergie. Okrem toho sa u citlivých jednotlivcoch nevytvárajú enzýmy, ktoré rozkladajú mliečny cukor laktózu a niektoré ďalšie zložky v pasterizovanom mlieku. Laktózová intolerancia na pasterizované mliečne výrobky je veľmi rozšírená, najmä na americkom kontinente a v Afrike. U nás v Európe je to tak pol na pol. Človek o nej ani nemusí vedieť, ale symptómy sa prejavia veľmi hlasno: plynatosť, hnačka, nevoľnosť v zažívacom trakte. Spolu s týmito symptómami sa v stolici a v krvi často nájdu aktívne baktérie ako je salmonela, ktoré však neboli prítomné v konzumovanom pasterizovanom mlieku. Z toho vidno, že konzumácia pasterizovaného mlieka viedla ku zvýšenej aktivite spomenutých mikroorganizmov, nakoľko vždy prítomné salmonely v tele sa rozmnožili na nevhodnej potrave, ktorú poctivo pomáhali rozložiť. Pri pasterizácii mlieka sa laktóza rozkladá na beta-laktózu, ktorá je oveľa viac rozpustná a preto sa oveľa rýchlejšie dostáva do krvného obehu. Toto náhle zvýšenie cukru v krvi je nasledované jeho znížením – hypoglykémiou – čo vyvoláva hlad. Ak sa na jeho potlačenie konzumuje ešte viac pasterizovaného mlieka, cyklus sa opakuje: Hyperglykémia, hypoglykémia, hlad, viac mlieka a tak ďalej. Výsledok? Obezita. Obezita sa stala jednou z najčastejších detských ochorení. Pasterizované mlieko spôsobuje viac obezity vtedy, keď je odtučnené. Je známe, že prasiatka sa bežne vykrmujú odtučneným mliekom.

[Nikitenko]

Tiež zaujímavý informačný zdroj: www.badatel.sk/kpm/category/mlieko


Nikitenko